Možno trochu nelogicky začnem svoje zamýšľanie nad novými technológiami vo viniciach u vinohradníckych stĺpikoch a podpornej drôtenky. Málokdo si totiž uvedomuje, že stav podpornej konštrukcie zásadným spôsobom ovplyvňuje možnosť použitia a hlavne percento pracovného využitia akýchkoľvek nových moderných strojov, agromechanizácie a využitie novej agrotechniky vo vinohradoch.
Všetky moderné stroje sú výrobcami rôznymi dômyselnými spôsobmi konštruované tak, aby v čo najväčšej miere kopírovali pozemok, kmienok, listovú plochu, letorasty, stĺpy, drôty ...
Tým je dosiahnutých vysokých a kvalitných pracovných výkonov, vysokého percenta účinnosti pracovných operácií pri relatívne vysokom komforte obsluhy. Toto kopírovanie je založené buď na mechanickom, elektronickom, hydraulickom alebo svetelnom princípe a je riadené rôznymi čidlami.
Zavedenie takejto techniky do naších viníc si vyžaduje nastávajúci nedostatok pracovných síl a neustále rastúce náklady na ne, zlý tech. stav súčasne používaných strojov, ktoré väčšina vinohradníckych prevádzok používa ešte z 80-tych rokov minulého storočia. Zvyšujúce sa náklady na prevádzku takýchto strojov, ich energetická náročnosť, nespoľahlivost, poruchovosť, nemožnosť zostavenia liniek z týchto strojov, kvalita odvedenej práce a množstvo ďalších iných dôvodov.
V moderných európskych a svetových vinohradníckych prevádzkach sú totiž takéto stroje, stroje pre moderné ekologické vinohradníctvo už dlhšiu dobu zavedené.
Pri našich cestách do zahraničia, pri rôznych exkurziách, dňoch otvorených dverí a na rôznyh predvádzacích akciách a špeciálnych výstavách má naša odborná vinohradnícka verejnost možnosť tieto stroje vidiet a to ako fyzicky, tak priamo v pracovnom nasadení. Málokto si však pri prvotnom nadšení z predvedeného pracovného výsledku uvedomí, že 100%-nú účinnosť pracovného výsledku môžeme očakávat jedine vo vinici, ktorá je odpovedajúcim spôsobom na prácu týchto strojov pripravená. Pokiaľ si túto zásadnú skutočnosť neuvedomíme a vinicu nepripravíme, budeme následne pri zakúpení niektorých z týchto strojov a ich nasadenia v našich viniciach veľmi nemilo prekvapení, buď nedokonalým výsledkom pracovnej činnosti týchto strojov alebo ich účinnostťou Dobrý hospodár vie, že obnovu technického parku a zavedenie novej agrotechniky musí robiť postupnými krokmi tak, ako mu dovolí jeho ekonomické zázemie, momentálny vegetačný stav vinice, typ vedenia, pôdne a vlahové podmienky, stav podpornej konštrukcie…..
Pri plánovaní takéhoto kroku je potrebné zaoberať sa touto otázkou úplne koncepčne s dlhodobým výhľadom. A to z toho dôvodu, že zavedenie určitej agrotechniky je dlhodobé a vyžaduje si dôsledné dodržanie celej technológie.
Nie je možné nedodržať technologické postupy a vybrať si jedine tie pracovné operácie, na ktoré máme strojné vybavenie v podniku, alebo iba to čo sa nám chce robiť. V takomto prípade budeme veľmi nemilo prekvapení výsledkami svojej práce, a to nielen v krátkodobom, ale i v dlhodobom horizonte.
Ďalší dôvod pre koncepčnú prácu je ten, že niektorí výrobci vyrábajú svoje stroje pre vinice ako pracovné adaptéry alebo ako stavebnice. Základom je univerzálny nosič náradia, na kterom je možné pracovné adaptéry meniť, alebo univerzálny nosič náradia, ktorý je možné formou stavebnice premeniť na úplme iné pracovné nasadenie, alebo iný druh práce, pričom rôzne časti takýchto strojov sú viacúčelové a vzájomne zameniteľné. Takéto univerzálne nosiče nám zaistia podstatne väčší pracovný komfort obsluhy, väčšiu dennú výkonnost, vyššie využitie a účinnosť strojov a v neposlednej rade takisto nemalé ekonomické úspory. Ďalšiou výhodou týchto nosičov niektorých výrobcov je to, že sú kompatibilné a umožňujú súčasné použitie na traktore. Tým je dosiahnuté to, že môžeme súčasne vykonávať až 3 pracovné operácie. Nosiče sú rozdelené do 3 skupín podľa umiestnenia na traktore:
1. Pred traktor
2. Medzi osami traktora
3. Za traktor
Na prvý pohľad nám pripadá, že takýto nosič bude drahý. V porovnaní s konkurenčnými jednoúčelovými nosičmi nám však poskytuje väčšie možnosti prispôsobenia pozemku, šírky medziradia, listovej steny, výšky vedenia… Poskytujú väčšie možnosti ovládateľnosti a automatiky než jednoúčelové. Tým je ale takisto zabezpečená väčšia výkonnosť a účinnosť pracovných adaptérov, ktoré následne na nosič nasadíme. Pokiaľ taktiež uvažujeme o nákupe iba jedného jednotlivého stroja s tým, že v dlhodobom horizonte nebudeme strojový park rozširovať, môžeme uvažovať o jednoúčelovom stroji pre požadovanú pracovnú činnosť. Takýto stroj je väčšinou o 10-20% lacnejší ako adaptér určený pre rovnakú pracovnú operáciu s univerzálnym nosičom. Vzhľadom k tomu, že univerzálny nosič umožňuje osadenie až 10-timi rôznymi adaptérmi určenými pre rôzne pracovné operácie a cca 40 % častí z každej zostavy sa používa na ďalšie pracovné adaptéry pri ich následnom zakúpení ušetríme nemalé finančné prostriedky, nehľadiac k úspore času pri montáži a demontáži pracovných adaptérov z univerzálneho nosiča oproti montáži a demontáži jednoúčelových strojov.
Ďalšou nevýhodou jednoúčelových nosičov so strojom je nekompatibilita týchto strojov so strojmi iných výrobcov a následne teda nemožnosť súčasného pracovné ho nasadenia niekoľkých strojov pre rôzne pracovné operácie. Ak teda uvažujeme v dlhodobém horizonte v ucelenej a jasnej koncepcii, je pre veľkopestovateľov cesta univerzálnych nosičov s pracovnými adaptérmi, z hľadiska ekonomického, technického i agrotechnického úplne nespochybniteľná.
Teraz by som sa chcel vrátiť trochu podrobnejšie k niektorým už zmieneným zásadným požiadavkám modernej vinice. Otázku optimálnej šírky medziradia počtu jedincov na 1 ha, typu vedenia a spôsob strihu nechám povolanejším, krátko sa však zastavím u vinohradnických stĺpikoch a podpornej konštrukcii.
Ako som už podotkol na začiatku je typ použitých stĺpikov a stav podpornej konštrukcie zásadným predpokladom pre využitie a účinnosť strojného nasadenia. Pokiaľ sa týka stĺpikov do viníc je úplne jasné, že betónové stĺpiky v našich viniciach musíme úplne jednoznačne odsunúť do minulosti a to ako z ekonomického tak aj agrotechnického hľadiska. Tieto stĺpiky sú dnes už úplne jednoznačne finančne najnákladnejšie a vzhľadom k tomu, že neumožňujú zavedenie nových technologických postupov (posúvanie dvojdrátia, zapríčiňujú prerezávanie povrazov pri vyväzovaní povrazovým vyväzovačom letorastov,odierajú pozinkovanú vrstvu z drôtov vyväzovačov letorastov na drôt) nasadenia nových strojov (kombajnová úroda), a z hľadiska ekologického do novo vysadzovaných viníc nepatria. Čo sa týka stĺpikov oceľových, drevených, prípadne plastových nechám na posúdení každého z vás čomu dáte prednosť z hľadiska dostupnosti týchto stĺpikov a z hľadiska ekonomického. Pokiaľ sa týka hľadiska agrotechnického najlepšie ako finálny výrobok vyhovujú stĺpiky oceľové pozinkované, s háčikmi na drôty. Stĺpiky drevené a plastové vyhovejú po určitých následných úpravách. Pri osadení vinohradu týmito stĺpikmi v radách v zákryte vytvoríme podmienky pre 100% pracovnú účinnosť pri nasadení novej generácie strojov. Svoju pozornosť musíme však venovať taktiež podpornej konštrukcii. Z hľadiska rozpínavosti a životnosti materiálu, ale i z hľadiska ekonomického by som doporučil používať drôty nerezové a to ako vodiaci drôt s priemerom 1,6mm tak aj drôt dvojdrátia s priemerom 1,2mm. Je však možné použiť aj drôt pozinkovaný vodiaci s priem. 3,15 a drôt dvojdrátia s priem. 2,2mm. Čo je však dôležité pre oba materiály z hľadiska agrotechniky je to, že drôty musia byť stále optimálne napnuté, aby udržali letorasty vo vzpriamenom stave tak, aby listová stena bola čo najviac rovná. Tým vytvoríme najvhodnejšie podmienky pre prácu orezávacích líšt, odsávačov listov a vyväzovačov letorastov. Optimálneho napnutia docielime použitím napínákov drôtu u vodiacich drôtov a použitím napínacích retiazkov u dvojdrátia a to ako posúvneho tak dvojdrátia pevného.
Veľmi dôležité, obzvlášť u mladých viníc, pre prácu strojov v príkmennom páse vinnej révy je osadenie vinice opornými tyčkami k jednotlivým sadeniciam a ich pevná fixácia a to ako v pôde, tak na vodiacom drôte. Fixáciou v pôde dosiahneme dostatočnou dĺžkou tyčky zasunutej v pôde. Táto hĺbka by mala byť aspom 40 cm. Na opačnom konci tyčku upevníme vhodnou fixačnou sponkou, ktorá by mala byť z pružinovej pozinkovanej ocele, nerezu alebo umelohmotná. Veľmi dôležité je, aby táto fixačná spona naozaj zabránila posúvaniu tyčky po vodiacom dráte pri náraze akéhokoľvek stroja pracujúceho v príkmennom páse na opornú tyčku. Oporná tyčka musí byť takého priemeru a z takého materiálu, aby pri náraze čidla stroja alebo výkyvnej sekcie na túto tyčku stroj odklonila a tým ochránila sadenicu od poškodenia. Zároveň oporná tyčka slúži ku tvarovaniu kmienku, tak aby bol rovný a do budúcna umožňoval 100%-nú pracovnú účinnosť strojov určených pre túto prácu v príkmennom páse. Pre následné použitie strojov na zimný rez by tyčka nemala presahovať viac ako o 10 cm vodiaci drôt. K opornej tyčke je nutné kmienok poriadne vyviazať. Ako najvhodnejšie sa javia viazacie bužírky, pre svoju rozpínavosť a dlhú životnosť. Dostatočný priemer opornej tyčky je podľa skúseností z praxe 6 mm.
Pokiaľ sa týka strojov pre údržbu a obhospodárovanie vinice dovolil by som si ich rozdelit do kategórií podľa možností montáže na traktor a technických možností súčasného nasadenia v linkách na univerzálnych rámoch, pre možnosť uskutočňovania viacerých pracovných operácií súčasne. Nie teda podľa klasického zažitého delenia podľae pracovnej činnosti.
1. skupina strojov – univerzálny nosič pracovných adaptérov pred traktor umožňujúci osadenie nasledujúcimi adaptérmi
2. skupina strojov – univerzálny nosič pracovných adaptérov medzi osami traktoru, ktorý umožňuje využitie pracovných adaptérov ako napr.
3. skupina strojov – univerzálny nosič pracovných adaptérov a ostatné stroje za traktor, tento nosič je možné použiť napríklad ako
Pre nedostatok času nie je možné sa venovať bližšie všetkým strojom, všetkým technológiám, koncepciám a spôsobom agrotechniky vo vinici. Preto sa dnes bližšie zastavím pri systéme dlhodobo zatrávneného medziradia. V 90-tych rokoch 20. storočia sa v našich vinárskych prevádzkach v masívnejšom merítku začala uplatňovať technika zatrávneného medziradia, a to obriadok, alebo systém celoplošného zatrávnenia aj so zatrávneným príkmenným pásom, alebo s príkmenným pásom udržovaným herbicidmi alebo kultiváciou. Po začiatočných diskusiách, nedôvere a obáv sa úplne jednoznačne preukázali prednosti zatrávnenia. A to či už z hľadiska zabránenia veternej a vodnej erózii, možnosti mobilnosti pracovníkov a mechanizačných prostriedkov pri práci vo vinici aj v zhoršených klimatických podmienkach, možnosti včasnej aplikácie chem. ochr. prostriedkov a v neposlednej radě takisto zlepšenia podmienok pri ručnom zbere hrozna. Zavedenie tejto agrotechniky si však vyžiadalo veľkú zmenu v zavedených pracovných postupoch agrotechniky a nákup novej techniky do vinohradníckych prevádzok.
Bohužiaľ sa vo väčšine týchto prevádzok pre nedostatok finančných prostriedkov zastavil nákup techniky pre spracovanie zatrávneného medziradia na mulčovaných strojoch. Tým sa vlastne stalo, že sa po 10-ročnom období vo väčšine prevádzok nedostatočne dodržiavala agrotechnika. Z tohto dôvodu toto zatrávnenie prinieslo ako pozitíva, tak aj negatíva. Ako je teda aplikovaná správna technológia a agrotechnika s náväznosťou na nové stroje vo vyspelých európskych vinárskych prevádzkach pre zatrávnené medziradie?
Existujú dve možnosti zatrávnenia medziradia, a to buď zasiatím zvolenej zmesy alebo zatrávnenie náletom. Väčšina odbornej verejnosti sa prikláňa k druhej možnosti, kde sa v medziradí vyselektujú nízkorastúce rastlinné druhy patriace do lokality. Pri zatrávnení zasiatím medziradia je dôležité zvoliť zmesy s nízkorastúcími druhmi. Vysokorastúce druhy vytvárajú jednotlivé trsy, zatieňujú a obmedzujú spodné poschedie, ktoré udržuje celistvosť porastu. Zatrávnenie potom nie je kompaktné,tieto trávy majú takisto vyššie nároky na spotrebu vody ako nízkorastúce a tým vytvárajú väčšiu konkurenciu pre vinicu.
